História nás učí ...

(Podbrezovan 16/93 – strana 5)

„História nás učí, že pravdu nemožno ideologicky, politicky ani z dôvodov osobnej prestíže personifikovať, zakrývať ani zamlčať. Slovenské národné povstanie nebolo majetkom žiadnej politickej strany, bolo vecou slobodného rozhodovania občanov. Vo svojej podstate bolo bojom za slobodu a dôstojnosť národa, za hľadanie si miesta v novom povojnovom usporiadaní Európy“ – citácia V. Mečiara, predsedu vlády SR, z príležitosti osláv 49. výročia SNP, ktoré sa po prvý krát konali v deň štátneho sviatku SR.

Na stránkach našich novín sme sa po niekoľko rokov stretávali s historickými príspevkami, ktoré boli venované jednotlivým udalostiam SNP v Podbrezovej a jej okolí.

V týchto dňoch naše múzeum dostalo list vďaky od manželky jedného z priamych účastníkov SNP, ktorý padol niekoľko dní po vyhlásení SNP do zajatia, z ktorého sa už nevrátil. A tak sa radi s vami podelíme o obsah ďakovného listu a zároveň mladších spolupracovníkov oboznámime s určitým úsekom jeho života:

Prosím o prepáčenie. Že Vás obťažujem. Som vdova po kapitánovi Weinholdovi. V časopise Bojovník č. 3 z 20. januára 1990, v rubrike dopisovateľov pán Štefan Gabrieli spomína podnikové múzeum, v ktorom pri vchode do objektu sú umiestnené pamätné tabule druhá z nich je venovaná môjmu nebohému manželovi kapitánovi A. Weinholdovi.

Chcem sa pánom realizátorom tohto múzea poďakovať za Váš šľachetný čin, že ste na neho nezabudli.

Nepodarilo sa mi, napriek všetkému môjmu snaženiu, nájsť miesto jeho odpočinku.

Z väznice v Nitre jeho samotného odviezlo gestapo, neviem, kde vyhasil jeho život. Veľmi mi je smutno, že mu nemôžeme na hrob položiť aspoň kytičku kvetov.

Čas plynie, ale žiaľ a smútok v srdci zostávajú. Želám Vám a Vašej zodpovednej práci veľa úspechov a dobré zdravie a šťastie v súkromnom živote.

Zostávam s úctivým pozdravom vdova L. Weinholdová s rod.

Pamätná tabuľa na priečelí budovy starého závodného hotela (dnes budova múzea) umiestnená na pravej strane nás oboznamuje s týmto textom: „Tu pracoval a pripravoval účasť Podbrezovej a celého Pohronia na Slovenskom národnom povstaní kpt. Adolf Weinhold, narodený r. 1903 v Stropkove a v r. 1944 v boji proti nemeckým okupantom zomrel hrdinskou smrťou“

Kpt. Adolf Weinhold. Reprodukcia: I. Cesnaková

Kto vlastne bol Adolf WEINHOLD?

Tak ako môj predchodca siaham po dejinných súboroch a snažím sa odpovedať si na túto otázku. S jeho menom je v Encyklopédii Slovenska spojených len pár údajov a už vôbec sa tam nehovorí o jeho spojitosti s Podbrezovou. Kto bol tento neznámy muž s typickým nemeckým menom, čím si vyslúžil zvečnenie na našej pamätnej tabuli?

Adolf Weinhold sa narodil 10.decembra 1903 v Stropkove. Pôsobil na Pohroní od roku 1939 ako veliteľ vojenského dozoru továrenskej skupiny 2 (do ktorej patrili okresy Zvolen, Banská Bystrica, Brezno nad Hronom, Hnúšťa, Revúca, Dobšiná a Lovinobaňa). Továrenská skupina mala sídlo v Podbrezovej a tu sa menovaný zapája i do protifašistického odboja.

Od obdobia pôsobenia vo funkcii prednostu vojenskej správy továrenskej skupiny 2 sa zasadzoval za povznesenie sociálnej úrovne robotníkov, ochraňoval každý sabotážny čin. Nie raz, priamo pred očami gestapa, zabránil odvedeniu mladých robotníkov na nemecko-sovietsky front. Vytváral si okruh spoľahlivých spolupracovníkov. Koncom roka 1943, pod rúškom zvýšenia ostražitosti v závode, si vybudoval dobre ozbrojenú jednotku brannej výchovy. Od tohto obdobia bol v styku s majorom Noskom a podplukovníkom generálneho štábu Jánom Golianom. Začiatkom roku 1944 ho pán Golian poveril organizáciou vojenského odboju na Horehroní. 1. mája 1944 ako diplomatický ústupok nemeckému veľvyslancovi, ktorý osobne intervenoval proti činnosti Adolfa Weinholda u Dr. Tisu. Bol kapitán Weinhold preložený do Zemianskych Kostolian. No jeho ilegálna protifašistická činnosť neprestávala ani po preložení. Kapitán Weinhold dostal za úlohu ako veliteľ strategicky dôležitého vojenského technického a chemického útvaru pripraviť ozbrojené protifašistické vystúpenie vojenskej posádky v Ponitrí a vojenské body v Zemianskych Kostoľanoch a Bošanoch. V Novákoch sústredili veľké množstvo vojenskej techniky a streliva. Osobne dozeral na prípravu členov pomocnej a asistenčnej roty pre obsluhu diel a mínometov. Po prijatí rozkazu o začatí Povstania sa k povstalcom pridala celá posádka. Kapitán Weinhold ihneď začal s mobilizáciou vojakov. Dozeral na vyzbrojovanie partizánov z vojenských skladov a formovanie povstaleckých jednotiek. Zabezpečil aj plynulú výrobu munície. Ako veliteľ obrany hornej Nitry mal veľmi dôležitú úlohu. Jednotky okupačnej skupiny SS Sohill obsadili takmer celé západné Slovensko. Narýchlo formovaná povstalecká obrana nemohla zadržať postup dobre vycvičených a vyzbrojených nemeckých jednotiek. Dňa 9.9.1944 zaútočili za podpory lietadiel, diel a mínometov na vojakov a partizánov v priestore Malých Uheriec. V boji bol kapitán ranený, zajatý a za neznámych okolností popravený.

Taký je životný príbeh hrdinu v určitom časovom období. Človeka, ktorý za slobodu a nezávislosť položil svoj život.

Vďaku našej generácie kapitánovi Adolfovi Weinholdovi vyjadril básnik slovami na pamätnej tabuli:

„Objatý tichom v neznámu spí svoj sen,
za slobodu kto padol, večne živý býva.
Pieseň a práca v továrni zvučí,
V nej rodná zem vďaku svoju
Ti spieva.“